Založ si blog

Novembrové zamyslenie.

V novembri predseda parlamentu pán Pellegríni vyhlásil termín parlamentných volieb a oslávili sme, i keď to na oslavu veľmi nevyzeralo, „Deň boja za slobodu a demokraciu“. Predtým 17. november bol medzinárodným dňom študentstva ako pamätný deň, však na počesť „zamatovej“ revolúcie bol povýšený, s uvedeným pomenovaním, na štátny sviatok. Rozhodne nemám nič proti tomu aby sloboda a demokracia a boj za ne mohli mať svoj deň. Medzinárodný deň študentstva vyhlásil Medzinárodný zväz študentstva v roku 1941 ako spomienku na rozpútaný teror nacistov proti českým vysokým školám a ich študentom. A tento aspekt sa pomaly a iste z prejavov a hodnotení tohto dńa vytráca. O to výraznejšie sa prejavy a komentáre zaoberajú tzv. „zamatovou revolúciou“ s patričným zdôraznením na získanú slobodu a demokraciu. Je pochopiteľné, že táto udalosť je nám najbližšia, zvlášť keď ešte je mnoho priamych účastníkov tohto diania. Len si myslím, že ak deň študentstva bol Medzinárodným dňom študentstva, tak nové pomenovanie tohto dňa by malo mať prívlastok medzinárodný – teda „Medzinárodný deň boja za slobodu a demokraciu“. A to by potom nemalo absentovať ani hodnotenie kapitalizmu s jeho podielom na potláčaní slobody a demokracie. A dá sa povedať, že jeho aktivity majú podstatne výraznejší dopad ako zásah štátnej bezpečnosti na Národní tříde, námatkom – vojna vo Vietname, bombardovanie Laosu, vojenský puč v Chile…, alebo, aj súčasnejšie, zásah proti hnutiu Occupy.

V súvislosti so 17. novembrom a „nežnou“ sa prízvukuje, že sme si vybojovali demokraciu, a za jedným z vrcholov prejavu demokracie sú označované voľby, parlamentné voľby. To už preto, že má to byť prejav vôle ľudu ( démos – ľud, kratiá – vláda ), kto z jeho vôle bude vládnuť.

Nechcem sa zaoberať samotnými voľbami a zákonmi s nimi súvisiacimi, ktoré v niektorých veciach vlastne ignorujú, alebo deformujú vôľu ľudu – voličov, teda spochybňujú ich demokratický charakter, ako je napríklad imperatívny mandát poslanca, ktorý vôbec nemá spracovaný mechanizmus ako ho vykonávať ( zatiaľ po každých parlamentných voľbách dochádza v parlamente k zmenám v zastúpení poslancov, tým sa vlastne mení výsledok parlamentných volieb a v parlamente sú dokonca strany, ktoré sa volieb vôbec nezúčastnili ) a tiež je to otázka finančných prostriedkov na financovanie volebnej kampane, ktoré nedáva rovnaké podmienky pre všetky zúčastnené politické strany, čo by som označil ako akúsi nepriamu korupciu.

Zamýšľam sa nad podielom samotných voličov na výsledku parlamentných volieb, aby sa mohlo konštatovať, že skutočne je obrazom ich vôle. Víťaz volieb, totiž výsledok berie ako absolútny mandát pre vládu a rozhodovanie.

Posledných parlamentných volieb sa zúčastnilo 59,11% oprávnených voličov a keď zoberieme koľko z týchto oprávnených voličov volilo Smer SD dostaneme 25,8%. V roku 2010 sa parlamentných volieb zúčastnilo 58,83% oprávnených voličov, z ktorých 20% volilo stranu Smer SD ako víťaza. Vládu však vytvorila koalícia – SDKU,Sas,KDH a Most-Hít, ktorých súčet oprávnených voličov z celkového počtu dosiahol 25,5%. V roku 2006 sa volieb zúčastnil najnižší počet oprávnených voličov od novembra 1989, 54,67%. Víťazom bol zase Smer SD, keď mu z celkového počtu oprávnených voličov dalo hlas len asi 15,29% voličov.

Teda možno z uvedených výsledkov konštatovať, že vládnu stranu (strany) volí v posledných 10 rokoch jedna štvrtina oprávnených voličov, z ktorých sa volieb zúčastnilo niečo cez polovicu. Má teda víťazná strana právo brať svoje víťazstvo ako absolútny mandát ? Dá sa takýto výsledok považovať za prejav vôle ľudu ? Je mi jasné, že môžete namietať – je to ich vec či sa volieb zúčastnia, alebo nie. Mám za to, že pri voľbách existuje aj pojem „zdržať sa hlasovania“. Viem, že ak by sa aj tieto hlasy započítavali na výsledkoch by sa to veľmi asi nezmenilo, víťaz by bol ten istý, len asi kvórum pre vstup do parlamentu by sa muselo zmeniť.

Za závažnejšie považujem – prečo skoro polovina voličov k voľbám nejde ? Je to nezáujem, rezignácia, sklamanie ?…. Keď sa dostanem do reči na túto tému s ľuďmi vo svojom okolí, obyčajne počujem reči ako : „No vieš, dobre už bolo“, dokonca aj od ľudí, od ktorých by som to nečakal, „zlatí komunisti“ a podobne. No , ale komunisti sa nevolia, im je prisudzované všetko zlo, dokonca aj za súčasný stav. Dosť je aj takých, že voliť pôjdu, považujú to za svoju občiansku povinnosť že niekoho voliť musia, s dodatkom, že budú voliť to „menšie zlo“. Neviem ako poznajú, ktoré zlo je menšie, ktoré väčšie, ale viem, že zlo zostane vždy len zlom.

Tak sa hráme na demokraciu.

—————————————————————————————————————-

P.S.

Vážení, rozhodol som sa dodatkom reagovať na vaše vyjadrenia v debate.

Nie je pravda, že za komunistov nebolo povinnosťou ísť voliť  Neexistovalo žiadne zákonné nariadenie, príkaz s povinnosťou ísť voliť. Pre voľby bola ustanovená tzv. „kandidátka národného frontu“, kde okrem komunistických kandidátov boli aj kandidáti iných vtedy registrovaných strán. Nebolo ich vtedy 50, len dve či tri ( myslím Strana práce, Strana národnej obrody a neviem či ešte nejaká ). Touto formou mali aj tieto strany svoje zastúpenie, inak by tam, vzhľadom na postavenie komunistickej strany v spoločnosti v tedy, by v parlamente neboli, odpovedá to približne stranám, ktoré nedosahujú ani jedno percento. Čo možno vytknúť tejto forme je dosť značný formalizmus. Inak samotné voľby mali zákonnú formu a spôsob odpovedajúci štandartným parlamentným voľbám. Čo odporovalo, bolo kontraverzné k štandartným parlamentným voľbám, bol článok 4 ústavy ČSSR, ktorý predurčoval vedúcu úlohu komunistickej strany v spoločnosti.

K tým číslam o počtoch. Aj vy, sa tu vyjadrujete o svojom postoji či ísť vôbec voliť. Ako som uviedol v blogu verbálny význam demokracia prenesené z gréckeho jazyka je vláda ľudu, čo chápem tak že cez výsledky volieb bude akceptovaná jeho vôľa. To by malo byť určené väčšinou. No a kde je tá väčšina ? Možno viac napovie ako to myslím, keď uvediem reálny dopad tejto voľby, však jeho vyhodnotenie nechávam na vás :

Platiť dane je povinnosťou pre všetkých, aj tých čo sa nezúčastnili volieb. Finančnou čiastkou získanou z daní disponuje vláda (strana), ktorej zhruba tri štvrtiny oprávnených voličov nedalo dôveru, nevolilo.

Prajem pekný deň.

Sme už ozaj na hrane totálneho vojenského konfliktu ?

09.04.2018

Opakujem otázku z nadpisu – sme ozaj už na hrane totálneho vojenského konfliktu, ktorý ohrozuje celý svet. Víťazný postup sýrskych vládnych vojsk a Ruska a koniec ISIL je nesporný ako aj viac »

Pán Chmelár, prekvapili ste ma.

04.03.2018

Pán Chmelár, prekvapili ste ma. Na portáli Hlavné správy som narazil na článok „Eduard Chmelár: Optimálnym riešením by bola úradnícka vlády.“. Rád si prečítam Vaše články, ktoré viac »

Hrátky „demokracie“.

02.03.2018

Hrátky „demokracie“. Od tzv. „Nežnej revolúcie“ je nám stále prízvukované, že sme sa zbavili totality a vládne tu demokracia. V posledných dňoch bola predvedená funkčná ukážka tejto viac »

rakovský, polícia, naka, zatknutie, zadržanie,

Polícia zadržala štvoricu Slovákov prevádzajúcu nelegálne Srbov a Ukrajincov

19.11.2018 16:46

Muži mali od roku 2017 zabezpečiť pre viac ako 1000 Srbov a Ukrajincov prácu na Slovensku i Českej republike.

pavol rusko

Pavol Rusko sa pravidelne dostavuje k probačnému úradníkovi do Justičného paláca

19.11.2018 16:38

Naposledy ho bolo vidieť na KS v Bratislave približne pred mesiacom.

Martin Slosiarik

VIDEO: Smer bez Lajčáka riskuje prehru, komentuje prieskum riaditeľ agentúry Focus

19.11.2018 16:35

Doterajšie prieskumy k prezidentským voľbám sú podľa riaditeľa agentúry Focus Martina Slosiarika robené v informačnom vákuu, nakoľko nie sú potvrdení kandidáti.

Balkán, záplavy, Srbsko,

Pri útoku ozbrojencov v Mexiku zahynul pracovník Červeného kríža

19.11.2018 16:31

Približne 20 ozbrojencov spustilo paľbu na účastníkov školenia prvej pomoci.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 32
Celková čítanosť: 57523x
Priemerná čítanosť článkov: 1798x

Autor blogu

Kategórie