Založ si blog

Pre Pupušššška jeho blízkych.

V blogu Juraja Janošovského „Slovensko – krajina hlupákov ?“ ma v rámci debaty, k tomuto blogu, ono to čo chcem napísať aj tak trocha korešponduje s názvom blogu, zaujal Pupušššško a to konkrétne – napísal :

Mojim starým rodičom Komunistické BEŠTIE nedovolili pracovať na svojom majetku a dedo sedel 2 roky v base len za to, že nechcel pracovať v JRD, ale len a len na svojom….

___

Komunisti spravili z neho kulaka – lebo mal svoje hospodárstvo: dom, 2 kone, 4 kravy a 20 ha poľa – toto je kulak???

 

Úplne chápem rozhorčenie a pocit vrcholnej nespravodlivosti a zlovôle jeho deduška na komunistov, ktoré sa zrejme prenieslo aj na jeho podareného vnuka. Skúste sa však aspoň trocha zamyslieť a skúsiť zvážiť situáciu tej doby. Skončila 2. svetová vojna, prestali na bojiskách zomierať ľudia, ale ostalo vojnou rozvrátené hospodárstvo a všeobecný nedostatok skoro všetkého. Nedostatok je vždy živnou pôdou pre „šmelinu“.

Ešte si z detstva pamätám ako mamka strihala prídelové body, jedny červené, druhé modré, jedny boli na potraviny druhé, myslím, na priemyselný tovar. Už si presne nepamätám, ale mám za to že tých na potraviny bolo o niečo viac. Pre prežitie sú dôležité hlavne potraviny. Pupušššškov deduško s jeho hospodárstvom asi tie body nepotreboval, na vyžitie rodiny to iste stačilo, ba dokonca možno sa dalo aj niečo odpredať. Aj ja som chodil s mamkou blízkym sedliakom, ktorí nám predávali mlieko.

Komunisti však stáli pred úlohou nakŕmiť nie rodinu, ale celý národ. Čo by ste urobili vy ?

Prvým opatrením bolo zavedenie „kontigentov“ – predpísané množstvo poľnohospodárskych produktov štátu. Až po splnení si predpísaných dodávok bolo možné poľnohospodárske produkty voľne predávať. Dokonca i zaklať prasiatko bolo len na povolenie. Je pochopiteľné, že tieto opatrenia sa roľníkom nepáčili a naviac ich produkcia pre celoštátnu potrebu bolo absolútne nedostatočná. Riešením je poľnohospodárska veľkovýroba. Tú ale zaviesť na hospodárstve Pupušššškového deduška s 20 ha je prakticky nemožné. Je potrebné objemove zvýšiť produkciu všetkých poľnohospodárskych produktov čo si vyžaduje v značnej miere mechanizáciu prác. Nepredpokladám, že tých 20 ha Pupušššškového deduška bol jeden lán poľa, tak je otázkou či by si kúpil aspoň traktor.

Riešením bolo zavedenie poľnohospodárskych podnikov na ktorých by sa dala realizovať poľnohospodárska veľkovýroba. Boli tu nejaké polia, ktoré sa dostali do majetku štátu, ale chýbali ľudia, odborníci. Preto sa začala uplatňovať myšlienka o vytváraní poľnohospodárskych družstiev, kde vlastne majetkovo by členovia družstva mali podiel na majetku a naviac tzv. záhumenok pre vlastnú potrebu. Zámer je však jedna vec, myslenie ľudí je vec druhá, úlohu zohráva aj časový faktor – výsledkom bolo, že realizácia sa nezaobišla bez určitých násilností. Zo svojho okolia však neviem o nikom, že by niekoho zatvorili za to, že nechcel vstúpiť do družstva.

Myslím, že ďalej nie je treba viac rozpisovať. Výsledok bol, že v hlavných poľnohospodárskych produktoch bolo Československo sebestačné a boli aj poľnohospodárske produkty, ktoré išli na export.

I táto genéza československého poľnohospodárstva ukazuje rozdielnosť v prístupe riešenia problémov z pohľadu jednotlivca a z pohľadu spoločnosti. Dnes sa vedú reči a kritizuje sa kde kto a kde čo, ako keby sme boli národom na ktorý sadla múdrosť. Keď sa však pozriem aj na našich „špičkových“ politikov mnohých ( aspoň tí čo hádam sa najviac ozývajú páni Matovič, Hlina, Šebej … ) si neviem v úlohe premiera, teda hospodára našej krajiny, predstaviť, ale keď čítam mnohé vyjadrenia tak mám dojem, že po dvoch pivách sa na to cíti každý Slovák.

PS

Pekne ste sa rozparádili, či je pravda. Chcel by som však reagovať na radcu, v podstate slušne ma oslovil a je vecný.

Istý čas som pracoval v zmiešanej Československo-Rakúskej komisii pre import-export. Náplňou komisie boli aj kontroli istých zariadení z ktorých niektoré boli priamo v teréne ( na poliach ). Ako sme tak na jednej kontrole prechádzali veľkým poľom spýtal som sa svojho rakúskeho kolegu, že kde je tu nejaký majer. Odpovedal mi: (parafrázujem ) “Žiadny majer nie je, to sa roľníci dohodli a podobne ako u vás, založili poľnohospodárske družstvo.” Popravde, neviem koľko bolo takých družstiev. Toľko k tým družstvám a rodinným farmám v Rakúsku. K Poľsku len toľko, že v Poľsku prevládala po celý čas poľnohospodárska malovýroba a na tom sa nič nezmenilo ani dnes. Však hoci má Poľsko ďaleko viac ornej pôdy ako malo Československo, Poľsko v potrebe poľnohospodárskych produktov nikdy nebolo plne sebestačné. Sú tam pochopiteľne aj veľké poľnohospodárske podniky, ktoré sa snažia a zvýšenie produkcie, často až na úkor kvality. Viď problémy s poľskými potravinárskymi produktami v supermarketoch.

Ďakujem za pozornosť.

Problémy D. Trumpa a útok na sýrsku základňu.

09.04.2017

Útok na sýrsku základňu u politikov, nohsledov USA, a mainstreamových novinárov, dobre platených za oblbovanie ľudí, vyvolal nadšené „Hurá !“ silná amerika je opäť späť. To, že v viac »

Podobnosť čisto náhodná, alebo zákonitosť v špirále dejín ?

16.02.2017

Nový prezident USA, Donald Trump, svoje predvolebné prísľuby, od samotného začiatku svojho úradovania, napĺňa i skutkami. Súčasne sa však stále viac ukazuje, že problémy, ktoré Trump vo viac »

Rok 2017 – Aký budeš ?

04.02.2017

Vždy s príchodom nového roka si ľudia vzájomne želajú, aby ten nastávajúci rok bol lepší ako ten uplynulý. Znovu sme na začiatku nového roka a tak ma napadla myšlienka, trocha pouvažovať viac »

Jaromír Čižnár

Generálny prokurátor Čižnár nechápe hystériu kotlebovcov

25.06.2017 14:52

Generálny prokurátor Jaromír Čižnár nechápe hystériu a kritiku kotlebovcov na to, že podal návrh na Najvyšší súd SR na rozpustenie ich strany.

Erdogan

Ankara je proti zrušeniu tureckej vojenskej základne v Katare

25.06.2017 14:29

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan odmietol výzvu, aby Turecko zrušilo vojenskú základňu na území Kataru.

prešov, mesto

Prešovčanom zrekonštruujú preťaženú križovatku

25.06.2017 14:22

Slovenská správa ciest (SSC) pripravuje rekonštrukciu križovatky na ceste prvej triedy I/20 v Prešove na ulici Solivarská.

Ján Richter

Kollár aj Richter podporujú štrajk vo Volkswagene

25.06.2017 14:19

Minister práce Ján Richer a poslanec Boris Kollár hovorili aj o poklese nezamestnanosti a o tom, čo robiť s dlhodobo nezamestnanými.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 29
Celková čítanosť: 39938x
Priemerná čítanosť článkov: 1377x

Autor blogu

Kategórie