Svet sa zmenil.

5. decembra 2015, palon, Nezaradené

Konštatovaním, že svet sa zmenil, nepoviem iste nič nové. Je to napokon logické, svet sa vyvíja, prichádzajú nové poznatky, používame technické prostriedky, ktoré len málo pred pár desaťročím sme nepoužívali a vyzeralo by to všetko v pohode a pozitívne. Lenže svet sa zmenil aj inak, tu priamo u nás, možno aj u niekoho priamo v nás. To čo vyznával predtým už nevyznáva, jeho pohľad na svet sa otočil o 180 stupňov.

Túto úvahu na zmeny mi priniesol na um dnešný deň – predvečer mena Mikuláš.

Je tomu už hodne dávno, povedal by som skoro jeden celý ľudský život, čo som ako dieťa v tento deň čistil svoje topánky, aby som ich uložil do okna, kde som na druhý deň, na Mikuláša v nich našiel nejaké sladkosti, ale aj niekedy zemiak, alebo kúsok uhlia, to akože som niekedy bol neposlušný. Tiež sa niekedy stalo, zazvonil zvonček na dome a rodičia otvorili a prišiel aj Mikuláš, doprevádzaný čertom i anjelom.

Čas plynul, prišli vlastné deti. Tiež si dávali topánky do okna, kde ráno nachádzali sladkosti. Pribudla však akcia, nie síce s Mikulášom, ale v období týchto dní sa organizovali besiedky, či večierky s Dedom Mrázom. Akcie boli spojené obyčajne s kultúrnym programom a naše deti sa na toto stretnutie s Dedom Mrázom tešili.

Dnes s tieto dni vrátili k príchodu Mikuláša. Tradícia topánok sa v našej rodine naďalej zachováva a tak už pre vnúčence sú pre nasledujúci deň pripravené sladkosti. Čo sa týka verejných akcií Mikuláša, povedal by som sú v pokračovaní tradícií vlastne Deda Mráza, sa v našom meste poriada akcia príchodu Mikuláša, i keď jeho kostým skôr pripomína práve toho Dedu Mráza. Nechýba ani krátky kultúrny program. Darčeky sa už nerozdávajú, medzi deti sa vyhodí niekoľko hrstí cukríkov, o ktoré sa pustí zápas sa zmocniť aspoň jedného. V posledných rokoch k tejto historicky v podstate tichej tradícii sa pridružil aj ohňostroj a nie len svetelný, aj s množstvom petárd. Večer rachot tejto show som počul až domov ( vzdialenosť asi tak 2 km), lebo pri poslednej návšteve tohto podujatia, pred tromi rokmi, sme museli s vnukom odísť, lebo dostal taký šok, že sa nedal utíšiť.

Neviem ako je to v iných mestách, ale pripadá mi to, pri zhodnocovaní súčasného pohľadu (aspoň môjho) na kultúru, kde by som akciu s Mikulášom zaradil, hlavne čo sa týka televíznych programov, dosť výpovedná ako sa ten svet v pohľade no to čo je kultúrne, čo je etické a vkusné, zmenil.