Dozvuky parlamentných volieb neutíchajú. Zrejme ešte budú pretrvávať dokiaľ sa nepodarí zostaviť vládu. Či však to bude stačiť, aby utíchli pri patovej situácii, ktorá nastala, je otázka ? Nejde len o zostavenie novej a funkčnej vlády, ale aj jej orientáciu z hľadiska EU.
Snáď všetky strany, včítane Smeru SD, v predvolebných rétorikách prejavovali až útlocitnú staroslivosť o Slovensko a jeho občanov, kde dominovali témy o korupcii, nezamestanosti, mzdách a podobne. Zahraničné smerovanie bolo viac-menej okrajovou záležitosťou a naviac sa ukázala dosť výrazná nejednotnosť v hodnotení EU medzi pravicovými stranami, ktoré by radi vytvorili vládnu koalíciu. Úplná názorová zhoda nie je ani v otázke utečencov, čo je a ešte aj bude pre nastávajúce obdobie pre EU kardinálnou otázkou.
Predstava, že za takejto situácie, by takto zložená vláda mala predsedať v rade európskej únie mi príde, slušne povedané, zaujímavé. Pritom pikantnosť tejto pozície zvyšuje pán prezident, ako protektor záujmov USA, o ktorých si myslím, že nie sú plne v zhode so záujmami Európy.
Preto si myslím, že je to skutočne patová situácia, ktorá môže byť nebezpečná, ktorá môže vyústiť napríklad aj v „majdanský scenár“ na Námestí SNP.
Je to však len na našich politikoch, či ukážu, že sa vedia aj zachovať ako štátnici, či im ozaj ide o Slovensko, alebo len o ich vrecká.