Nový prezident USA, Donald Trump, svoje predvolebné prísľuby, od samotného začiatku svojho úradovania, napĺňa i skutkami. Súčasne sa však stále viac ukazuje, že problémy, ktoré Trump vo svojich predvolebných vystúpeniach vyslovoval nie sú klamstvom, z ktorého bol obviňovaný, ale sú reálne. Dokonca sa ukazujú rozsiahlejšie ako ním bolo prezentované. Nejde len o migráciu, nezamestnanosť, sociálne postavenie obyvateľstva, ale i o technickú zaostalosť a nedostatočnú údržbu infraštruktúry technických zariadení ( cesty, železnice, rôzne stavby ). Svetom už prebehla správa o nebezpečenstve pretrhnutia priehrady Oroville v Kalifornii, kde najskôr bola nariadená povinná evakuácia obyvateľstva, ktorú neskôr zmenili na „evakuačné varovanie“.
Situácia D. Trumpa, v USA však naďalej zostáva zložitá a tlak na jeho diskreditáciu vo funkcii prezidenta narastá. Už po niekoľkých týždňoch čo je vo funkcii dochádza k odstupovaniu jeho ministrov a poradcov a aj k vyhrocovaniu sa vzťahov. Hlavný bezpečnostný poradca Michael Flynn odstúpil, pre väzby na Rusko ( mal hovoriť s ruským veľvyslancom Kysljakom o sankciách USA proti Rusku ). Istý rozpor je medzi vyhlásením ministra obrany USA Jamesa Mattisa, ktorý v Bruseli ubezpečoval svojich partnerov v NATO o podpore, a vystúpením D. Trumpa v MacDill Air Force Base na Floride, kde nehovoril o zrušení NATO, ale o tom, že členské štáty za svoje členstvo v NATO budú musieť platiť (za poskytovanú im ochranu ). Trump sa odvoláva na záväzok vyplývajúci z Washingtonskej zmluvy, že každá členská krajina má na obranu prispievať 2% zo svojho HDP. http://dailycaller.com/2017/02/06/president-trump-just-addressed-the-military-from-macdill-air-force-base-heres-what-he-said/
Týchto, tak povediac konfliktných situácii D. Trumpa je na americké pomery priveľa a ich vyústenie je dosť ťažko predvídať. Zvlášť citlivé sú otázky okolo medzinárodného postavenia USA. Pochopiteľne, že odozva tohto diania je aj vo svete a zvlášť citlivá je pre Európu, ktorá bez pritakania USA doteraz nerobila ani krok. Neistota a zdá sa že i chaos tým vzniká vo velení NATO i v hlavách európskych politikov. Len pred nedávnom si Poliaci ( aspoň politici ) pochvaľovali, že do Poľska prišli americké vojská, aby ich uchránili pred Ruskom a v minulých dňoch časť týchto vojsk bola presunutá kamsi na juh ( cez Slovensko ) . http://www.hlavnespravy.sk/sabinovcania-zazili-presun-vojenskej-techniky-v-priamom-prenose-august-1968-zo-zapadu-pyta-sa-diskutujuci/896685
Medzi európskymi politikmi v dôsledku všetkého tohto diania sa začínajú prejavovať vyjadrenia, že je potrebné k danej situácii urobiť nejaké opatrenia. Ide o úvahy s transformáciou EU ako spoločenstva štátov, kde je značný príklon k federalizácii, teda strate samostatnosti členov v rozhodovaní a o nutnosti vybudovať vlastnú európsku armádu. Tieto úvahy prevládajú hlavne z Nemecka a Nemecko by malo byť hlavným zastrešovateľom oboch týchto inštitúcií..
Tak aké by ostalo naše „samostatné Slovensko ? Naša armáda ( a nie len ona ) by bola pod velením nemeckého Bundeswheru.
Len pre zaujímavosť – pozrite si mapu Európskej únie ( už po Brexite ) a mapu Nemecka s jeho satelitmi v 2. svetovej vojne.
Vyzerá to tak, že po mnohých, dnes už historických, bojoch, Švédov, Poliakov, Francúzov, Nemcov ( a sú aj ďalší ), dnes pre „zoskupenú“ Európu tu stojí ten istý nepriateľ – Rusko.