palon

Na webovej stránke Aktuality.sk sa objavil článok „Teroristické hrozby budú v Európe normálne, tvrdia odborníci“. Keď niečo považujem za normálne, tak to beriem ako súčasť bežného spôsobu života. V určitom zmysle aj nepríjemné situácie, dokonca tragické údalosti, môžem brať ako normálne, ale nežijem s nimi v strachu – pokĺznem sa, zlomím si nohu, prejde ma auto … To sú situácie typu „stane sa“, a sám som ich zložkou – byť opatrnejší, dávať si pozor. Však hrozba teroristického útoku vyvoláva pocit strachu v spojení s pocitom bezmocnosti, čo pri hodnotení, že ide o normálny stav je vlastne žiť život v permanentnom strachu.

Tým mi pripadá úvaha v akej spoločnosti to žijeme, ako logická. Či sa komu páči, či nie je to vývin spoločnosti za posledných 25 rokov, teda od tzv. nežnej revolúcie, lebo, nezávisle na našom postoji k obdobiu vlády komunistickej strany, každý musí objektívne konštatovať, že dnešná spoločnosť existuje s diametrálne inými problémami. To, že sú to problémy symptomatické vyplývajúce zo samotného spoločenského systému musí byť zrejmé každému, kto si urobí aspoň malú analýzu toho kto v tejto forme spoločnosti vystupuje a aké je jeho postavenie.

Politici, naši i tí europskí, nás neustále ubezpečujú o demokracii a slobode, sú to také dva základné atribúty v mene ktorých sa uskutočnili a uskutočňujú snaď všetky revolúcie vo svete ( aspoň verbálne ). Ako je to s demokraciou som sa pokúsil ukázať vo svom blogu „Hra na demokraciu“.

Čo sloboda, druhý parameter revolučných cieľov. Máte pocit slobody ? Iste sa najdu takí, čo prikívnu, áno som plnne slobodný, môžem si povedať čo chcem, nehrozí mi za to žiadne väzenie … Je ale toto skutočným prejavom slobody ? Ako je to napríklad na pracovisku, aj tam si môžete povedať čo chcete ? Neobábvate sa, že dostanete vyhadzov ? Pokiaľ pracujete u súkromníka, jedná tento s vami ako s pracovným partnerom ? Iste, aj medzi zamestnávateľmi sú rôzny ľudia a aj vyhadzov vám môžu predložiť, ako že inak sa nedá a vy to pochopíte ako objektivitu tohto rozhodnutia, napriak vlastnej nevôle. Väčšinou je to však jednanie, mám svoje skúsenosti a aj iných som videl na vlastné oči a počul na vlastné uši, ako jednaná pán so sluhom. Môže tento sluha hovoriť o slobode ?

A čo sloboda, že môžete si vyjadrovať svoje myšlienky verejne. Pokiaľ to budete vykrikovať nieke na rohu ulice a budete doterný, iste vás nezavrú, ale umiestnia niekde do psychologického ústavu. Pokiaľ to urobíte ako zamestnanec, nazvem to, mediálnej sféry, že váš názor nebude korešpondovať s očakávaným, tak je to vaša posledná relácia. Tu hrá aj veľkú úlohu to, že to čo do vás vštepujú beriete ako pravdu. Ak áno, môžete mať ten blahodárny pocit slobody. Je to však sloboda sformovaná, ohraničená klietkou poznania.

Však naspäť k tomu čím som začal – terorizmus ako normálna hrozba. Mohol by som rozvádzať, kto je viac ohrozený, ten čo má ochranku, jeho kroky sú spojené s bezpečnostnými opatreniami, alebo obyčajný občan. S touto hrozbou je však spojená aj sloboda, ktorej som venoval väčšinu priestoru, a to v absolutnom spojení. Myslím si, že ak má niekto strach, že príde o prácu, že má strach z možnosti byť perzekvovaný, dokonca strach, že môže prísť o život, nemôže mať slobodu. Lenže toto je už dôsledok, ktorého príčiny som uviedol v blogu „Hra na demokraciu“.

_____________________________________________

P.S.

Keď som písal blog mal som na mysli našu oblasť, Európu, k nej sa vzťahoval aj uvedený článok.

Izrael, malý štát s viac ako 7 mil. obyvateľmi s viac ako 1/2 mil. vojakov s dotáciou viac ako 7% HDP na obranu. Inak povedané militantný štát, naviac krytý ochranným tútorstvom USA, čo sa prejavuje na jeho chovaní v opakovanom narušovaní suverenity okolitých štátov, permanentnou okupáciou cudzích území, s porušovaním ľudských práv a slobôd. Už toto dosť napovedá, či je možné hovoriť o slobode. Však napriek tomu, ako je zabezpečená ochrana izraelského občana pri návšteve kina, či kaviarne proti teroristovi, ktorý bez akejkoľvek súvislosti s obeťami odpáli nálož, alebo začne streľbu ?

Nehovoril som so žiadnym občanom Izraela, tak neviem ako berie táto hrozbu, či je považuje za normálnu súčasť denného života, či si ba to zvykol. Dá sa vôbec na to zvyknúť, a brať to ako súčasť života ?

Lenže aj toto je dôsledok, aj politiky Izraela aj politiky svetových mocností.

Na televíznej stanici TA3 v rámci rozhovoru o súčasnej situácii vo svete redaktor položil prítomnému politickému analytikovi otázku či vojenské aktivity vedené proti ISIL môžu zlikvidovať, zničiť túto teroristickú skupinu. Odpoveď bola nie. Mám tiež ten istý názor, Tým, že sa jedno zabíjanie, vraždenie, nahradí iným sa nerieši problém sám v jeho podstate prečo vznikol. Nenašiel som ešte ani jeden komentár, či analýzu, ktorá by sa seriózne zaoberala príčinami terorizmu. Takže ak by ISIL vyzabíjali do posledného člena, nikde nie je záruka, že nevznikne iná skupina. Príkladom môže byť aj AL Káida. Podľa všetkého však táto situácia niekomu vyhovuje..