palon

K prezidentským voľbám v USA som sa vo svojich blogoch vyjadril už niekoľkokrát. Naposledy to bolo 1, februára 2016 v blogu „Voľby a voľby“. Odvtedy sa možný prezidentskí kandidáti prakticky zredukovali na dvoch – za republikánov : Donalda Trumpa a za demokratov Hillary Clintovovú. Súčasne čas pokročil a možno povedať že Election Day je tak povediac predo dvermi.

Nejdem však nejako rozoberať predvolebnú situáciu a preferencie kandidátov, i keď aj to by bolo zaujímavé. Chcem však poukázať na hroziace nebezpečenstvo svetového vojenského konfliktu, o ktorom si myslím, že má súvis s voľbou prezidenta USA. O čo ide.

25.9.2016 lietadlá USA bombardovali pozície pri Deir-ez Zora pozície sýrskej armády. Súčasne s americkým bombardovaním prešli do útoku proti týmto sýrskym jednotkám jednotky ISIL. Čo pochopiteľne spochybňuje či USA skutočne bojujú proti ISIL.

Akt bombardovania nespochybňuje ani americká strana, uvádza to, že išlo o „omyl“.

Vzhľadom k tejto situácii ruský veľvyslanec Vitalij Čurkin inicioval mimoriadne zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN ako reakciu na vzniknutú situáciu. Zasadnutie BR OSN prebehlo tak, že zástupkyňa USA pri OSN na protest odišla zo zasadnutia a „omyl“ zásahu leteckých síl USA vysvetlovala novinárom a podobne sa zachoval aj zástupca ruskej strany.

Hneď na druhý deň ruská strana uverejnila informáciu, ktorá masmédiami druhej strany bola naprosto ignorovaná, teda nebola ani potvrdená ani dementovaná, že Sýrska armáda zaznamenala rozhovory medzi americkými vojakmi a ISIL obsahom ktorých bolo smerovanie ISIL na pozície Sýrskej armády pri leteckom útoku USA.

Následne na tieto údalosti USA obvinili Rusko s barbarského raketového útoku na civilnú štvrť Aleppa. K tomuto útoku iránska štátna tlačová agentúra FARS priniesla informáciu, že ruská fregata v Stredozemnom mori odpálila tri rakety typu Kaliber, ktoré zničili na predmestí Aleppa operačný bunker, v ktorom zahynulo niekoľko dôstojníkov izraelskej zahraničnej rozviedky, riadiaci dôstojníci USA, Veľkej Británie, Saudskej Arábie, Turecka a Kataru. K tejto informácii nezaznelo žiadne vyjadrenie ani jednej zo zúčastnených strán.

Začal som voľbami a skočil som na bombardovanie sýrskych jednotiek. Aký je v tom súvis.

Po rozpade bipolárneho rozdelenia sveta USA vyšli s doktrínou jedinej svetovej superveľmoci, pochopiteľne s predstavou že to bude USA, ktorá bude koordinovať dianie vo svete ako tento má vyzerať. Lenže táto skvele rozbehnutá predstava, keď aj najžiadanejší objekt Rusko, tancovalo ako sa pískalo a Jelcin za pohárik „ohnivej vody“ bol ochotný rozpredať celé Rusko, sa zrútila príchodom Putina. Aj „farebné“ revolúcie došli skrátka. Ukrajinská uviazla v patovej situácii a je skôr bremenom po stránke politickej ( jednoznačne dokumentujúci fašizmus ) aj ekonomickej ( nesmierna korupcia a nenásytné dotovanie finančnými prostriedkami ) a sýrska nabrala úplne iný kurz ako bolo plánované. Prezident Asad je stále legitímnou hlavou štátu, tak že ani účasť Ruska, na jeho požiadanie, v tomto procese, nemožno označiť za agresiu. Naviac táto účasť Ruska preukázala podstatne vyššiu efektívnosť, a v krátkom čase, proti teroristickým skupinám proti ktorým USA vedú boj už niekoľko rokov.

Tieto udalosti a odozva na ne nahlodávajú predstíž USA vo svete čo sa začína aj prejavovať aj v drobných situáciách, (sumit G20 v Číne, prezident Filipín Duterte ) čo USA ako jediná svetová super veľmoc ťažko nesie a berie to ako urážku.

To všetko má aj odozvu na vnútornej politickej situácii USA, kde aj spokojnosť obyvateľstva USA so štátnou administratívou má klesajúci trend, čo sa prejavuje v narastajúcim počtom demonštrácií. Narastá aj rasové napätie. USA čelia tiež migrantskej expanzii z latinsko-amerických krajín.

Ono by to chcelo všetky tieto veci rozobrať podrobnejšie, nakoľko za každým je množstvo otazníkov a dohadov, lebo informácie sú z každej strany subjektívne a je na každom ako si z dostupných informácii vytiahne a zostaví tú, ktorá bude mať náznak objektivity.

Keď to zhrniem, čo touto úvahou sledujem, tak som späť pri voľbách prezidenta USA.

Hillary Clintonová – reprezentuje doteraz uplatňovanú politiku svetovej suverenity USA za každú cenu, kontinuálne naväzuje na politiku, ktorú aktívne uplatňovala ako ministerka zahraničných vecí. Jej obraz ukázala aj pri agresivite USA voči Lýbii a jej rétorika smeruje k zostrovaniu vzťahov z Ruskom ako hlavným konkurentom k svetovláde. Úspech na tomto poli by rada prezentovala už v predvolebnom období, k čomu by mala poslúžiť zvýšená vojenská aktivita USA v Sýrii.

Donald Trump – predstavuje zmenu v celkovej stratégii politiky USA v domácom i celosvetovom pôsobení. Jeho vyjadrenia na dialóg s Putinom, revidovanie výdajov na NATO, ako i k domácim problémom okolo hospodárstva a prisťahovalcov sú pravým opakom postojov Hillary.

Je vcelku logické, Donald Trump, svojím postojom je označovaný dokonca ako nespôsobilý kandidát na prezidenta, a to nie len z radov vládnucej strany demokratov, ale aj z radov vlastnej strany republikánov, lebo v najširšej miere a koncepčne rozpracovanú politiku USA ako super veľmoci začal uplatňovať republikánsky prezident Ronald Reagan.

Z týchto pohľadov považujem, blížiace sa voľby prezidenta USA, za významný moment, ktorý pre celý svet napovie v akom bezpečnom svete budeme žiť.