palon

V Literárních novinách som narazil na článok Jána Čangurského : „Spojme sa s Ruskom.“ V článku sa zaoberá situáciou po teroristickom útoku v Bruseli v súvislosti so situáciou vo svete z pohľadu pôsobenia USA a Ruska. Jeho úvahy sú zaujímavé a myslím, že nie je od veci si jeho článok prečítať.

Mňa však zvlášť zaujala jedna jeho myšlienka, citujem : „Tak ako bolo potrebné pred štvrťstoročím zbaviť sa komunizmu, tak je teraz potrebné aspoň sa zamyslieť nad zásadnou zmenou našej vnútornej a zahraničnej politiky.“

Táto myšlienka evokovala vo mne dve úvahy :

– ako by vyzeral svet dnes, keby sme sa toho komunizmu nezbavili. Určite mnohé, na čo dnes dnes žehráme, by nebolo. Nebudem rozvádzať, či by to bolo lepšie, alebo horšie, to nech si urobí každý sám, každý má svoje vlastné skúsenosti a svoj vlastný pohľad na svet ( aspoň by mal mať ).

– tá druhá úvaha vychádza v otázku na pána Čarnogurského, že či nevníma, s odstupom času, zbaveniu sa komunizmu ako systematické pôsobenie politiky USA s cieľom absolútnej dominancie USA vo svete.

Keď zoberieme len obdobie po 2. svetovej vojne, koľko vojenských zásahov USA urobili v rôznych štátoch sveta s cieľom udržania si svojho postavenia a presadzovania svojej predstavy vo formovaní sveta. Len námatkovo Guatemala, Chile, Vietnam… je toho úctihodný zoznam. Tiež ideologická propaganda cez Slobodnú európu a Rádio sloboda, ktorej mnohí uverili. Takéto pôsobenie z opačnej strany nebolo. Pritom keby došlo ku konfrontácii faktov „super demokratickej“ krajiny akou je USA by sa ukázalo ako je to u nich s dodržiavaním ľudských práv. Celá história USA je poznačená konfrontáciou rás, mocenským zápasom o prežitie až po politické perzekúcie. Len heslovite – kde je pôvodné obyvateľstvo, kedy černošské obyvateľstvo dosiahlo aspoň formálnu rovnoprávnosť, McCarthyzmus, pretrvávajúca rasová nenávisť a násilie často spojené s vraždami, zásahy polície a národnej gardy proti demonštrantom.

Stačilo však aby prišiel jeden „super“ politik, pán Gorbačov, ktorý možno aj s dobrým úmyslom, ale značnou dávkou naivity, prispel k tomu proti čomu dnes bojujeme, čo sa nepáči ani pánovi Čarnoguskému a z čoho máme obavy o prežitie. Aj pán Gorbačov dnes hovorí „Naučil som sa že môžeš Američanov počúvať, ale nemôžeš im veriť. Keď si vezmú niečo do hlavy, otočia svet hore nohami, aby to dosiahli.“ Bohužiaľ táto jeho vedomosť prišla príliš neskoro. Potvrdzuje len to, že učiť sa na vlastných chybách je najdrahšie učenie.

Či sa komu páči, alebo nie, výsledkom zbavenia sa „komunizmu“ je svet aký dnes je.